WOE sa nám k dnešnému dňu rozrástli zo sólového projektu do viac menej plnohodnotného a stabilného ansámblu. Po boku Chrisa Grigga alias Xos, tu tak dnes figuruje napríklad rytmické bratské duo z Woods Of Ypres, alebo gitarista z divokej americkej party Infernal Stronghold. Takto rozsiahly príliv čerstvej krvi v zmysle hesla „viac hláv, viac rozumu“ implikuje potenciálne množstvo nových vplyvov a osviežujúcich nápadov. Nechcem však hneď na úvod naznačiť, že by WOE nejakým spôsobom stagnovali. Ono by to na relatívne mladý vek kapely a tomu odpovedajúce množstvo produkcie vlastne ani reálne neprichádzalo v úvahu, no niekoľkých zmien ich tvár predsa len doznala. Aktuálny album „Quietly, Undramatically“ je už svojím názvom maximálne zavádzajúci. Verím, že nie som sám, kto si na nasledovnej základe trojkombinácie: názov kapely, názov albumu, grafické prevedenie obalu; podvedome vytvára dosť konkrétne predstavy o zatiaľ neznámom obsahu toho, čo má pred sebou. Koniec koncov ruku na srdce, a zistíte, že to asi bude väčšina z nás. V tomto prípade som však pojal dôvodné podozrenie, že o introvertne ladenú melancholickú vybrnkávačku asi pôjde len veľmi ťažko. Jednoducho som neveril, že by tu mohol nastať natoľko drastický zvrat. A naozaj, k dva roky starému vyhladzovaciemu počinu „A Spell For The Death Of Man“ WOE pridali viac než nabrúseného nástupcu, ktorý má od tichých a pokojných vôd rozjímavej nahrávky prekliate ďaleko. Zostáva mi len konštatovať, že na miestach, kde v rovnako starej recenzii hovoril kolega Darkangel o diabolsky rýchlych tempách, musím ja ešte pridať. Totiž napriek tomu, že ich muzika má tendenciu skĺzavať z vypätého bpm do pomalších polôh možno častejšie než predtým, má „Quietly, Undramatically“ pricviknutý pedál ešte tesnejšie nad pomyslenou podlahou.
Táto nezastaviteľná lavína energických bicích a dravej melodiky nevyznieva oným blasfemicko-pancierovým dojmom ako väčšina reprezentatívnych black metalových zbesilostí. Svojou neopísateľnou ostrosťou je však táto jazda zákerná a bolestivá asi ako séria nepodarených chirurgických zákrokov. V zápale vyhrotenej frustrácie a depresie zo seba strháva lacný odev inak priamočiarej rúbanice a podnecuje v skladbách toľko potrebný vnútorný pulz. Spojenie miestami až crustovej neukáznenosti s nihilizmom presýteným emočným pozadím má za výsledok dielo, ktoré do bodky napĺňa atribúty maniakálnej deštrukcie radostného poskakovania duše. Intenzívny výraz kapely je navyše obklopený dekadentným zámorským zvukom po vzore NACHTMYSTIUM, vďaka ktorému dostáva táto ukričaná partička ozajstné grády!
Z inštrumentov zaznamenali najmarkantnejšiu zmenu od čias debutu bicie. Prilepiť na bubenícku stoličku živého muzikanta sa WOE dokonale vyplatilo, pretože posun od strojových klepačiek k variabilnejšej hre muziku nielen dynamicky nakoplo, ale s spolu s bublajúcou basou pozdvihlo aj celkového ducha tvorivosti. Gitary v sebe naďalej nesú silnú melodickú stopu a s nádychom určitej „aj-tak-nikam-nevedúcej“ výpravnosti vytvárajú na „Quietly, Undramatically“ silnú náladotvornú platformu. Dokonaním skazy je však Xos-ov vokál položený za hranicou ľudskosti a únosnosti. Príležitostne síce prechádza aj do hrubších polôh, v jednej skladbe dokonca chlapsky vystrihne aj jeden čistý part, no ten nenapodobiteľný trýznivý škrektot sa do mojich uší zarezáva ako píla.
Ideovej ani lyrickej stránke WOE som hlbšiu pozornosť nevenoval a priznám sa, že ma to ani príliš nezaujíma. Vystačím si tu s nahou hudobnou zložkou, ktorá má sama o sebe dostatočne silnú výpovednú hodnotu. Ak náhodou neviete po čom v období dohľadných sviatkov „šťastia a pohody“ siahnuť, mám pre vás (anti)odporúčanie. Skvelá práca! Album ako lusk, kde v tesnom závese za primárne neskutočne energickou hrou kráča emocionálna výpoveď jej tvorcu/tvorcov, nech už je vo svojom autorskom zámere o čomkoľvek. Silne dúfam v to, že o WOE ešte bude reč!
